Globálna zmena klímy - smerom ku náboženskej diktatúre

16. 6. 2017



Oznámenie Donalda Trumpa o odstúpení USA od klimatickej dohody spustilo lavínu hysterického odporu progresívnej ľavice. Nie, že by na tom bolo niečo prekvapivé. Je to však dobrá príležitosť ukázať si mohutnosť zmien, ktorými západná spoločnosť v poslednom období prešla.

Spôsob „diskusie“ o zmenách prírodných pomerov sa dostal na úroveň náboženských „debát“ niekde v stredoveku. Pokúsim sa v tomto článku načrtnúť obrysy paralelného ihriska, kde by sa o probléme diskutovalo vecne a racionálne. Ihrisko množstva relevantných otázok a skúmania rôznych pohľadov na problém. Ihriska, z ktorého bola skutočná diskusia vykázaná už dávno, pradávno.

Ako profesionálne deformovaný vyštudovaný matematik začnem uvedením axiómy:

Globálna klíma (prírodné pomery) sa mení.

Z môjho pohľadu tých skutočne veriacich v to, že klíma je stáročia nemenná je tak málo, že si dovolím uvedenú axiómu považovať aspoň za niečo, na čom panuje veľmi široká zhoda.

Ako prvú a úplne legitímnu otázku skúmania považujem otázku: No a čo? (keď sa klíma mení).

Na južnom Slovensku sa namiesto papriky a melónov budú pestovať pomaranče. Papriku a melóny budeme chodiť zbierať na Poľanu, kde sme zvykli chodiť zbierať čučoriedky a černice. Viem, za mladi bolo všetko lepšie, tráva zelenšia ….. Ale spomienkový optimizmus do vecnej diskusie nepatrí.

Jedna z mála racionálnych námietok, ktoré evidujem z druhej strany je: Nielen, že sa klíma mení, ona sa mení veľmi rýchlo. Pričom však už definície tej rýchlosti sú predkladané nejaké stupne, podiel CO2 v atmosfére a podobne a o spoľahlivosti podobných dát hovoria články, ako napríklad tento. Do štyroch rokov vraj bude Arktída bez ľadu. Písalo sa vo vedeckom článku z roku 2012.

Nebezpečenstvo rýchlych klimatických (prírodných) zmien však uznávam. Pre mňa je však kritická taká rýchlosť, pri ktorej sa už ľudia nebudú schopní adaptovať. Podľa alarmistov prebiehajú zrýchlené zmeny už od priemyselnej revolúcie. Máte dojem, že by ľudstvo bolo už desaťročia tlačené za hranicu svojich schopností sa prispôsobiť zmenám? Existujú nejaké skutočne hodnoverné dáta, že by za minulé obdobie vymierali ľudia zásadným spôsobom pod vplyvom rýchlosti prírodných zmien? Či by sa aspoň pod týmto vplyvom zväčšovala chudoba a podobne?

Čo je neférové, neracionálne a nevedecké na žiadostiach o doloženie nebezpečenstva, vyplývajúceho z rýchlych klimatických zmien nejakými dlhodobými predpoveďami z minulosti, ktoré sa vyplnili? Ak mám veriť predpovediam, že do roku 2070 nás čaká klimatická katastrofa, rád by som si prečítal hodnoverné predpovede povedzme z roku 2000 o situácii v roku 2020. Áno, som pragmatik. Podľa mňa nie sú podstatné nejaké presné výpočty, merania, vedecké štúdie, ak z nich vyplývajúce predpovede reálnych zmien životných podmienok nevychádzajú.

Nevšimol som si, že by sa viedla skutočná diskusia o tom, či klimatické zmeny vedú skutočne ku zhoršeniu reálnych životných podmienok. Pretože to by prišlo na pretras aj ono staré známe: „Ako pre koho“. Pre niekoho môžu byť zmeny smerom k horšiemu, pre niekoho iného to isté môže byť zmenou k lepšiemu.

Toľko legitímnych otázok, a to sme sa ešte nedostali k hľadaniu vinníka. Má človek svojou činnosťou podiel na zmenách, o ktorých ani nevieme, aké v skutočnosti budú? Za mňa je odpoveď podobná, ako v prípade základnej axiómy: Áno, má. Človek je súčasťou tohto sveta, je nás tu už celkom dosť, máme vybudované dosť vyspelé technológie. Takže áno, je možné, že naša činnosť ovplyvňuje aj prírodné zmeny. Ale otázka znie: do akej miery? Je to do takej miery, že keby sme prestali ovplyvňovať, zmeny by sa zastavili (to určite nie, viď axióma)? Vieme zaradiť spiatočku aspoň tak, že by sme zabránili tým zlým dôsledkom? Ale však my nemáme hodnoverné, vyplnené predpovede ku dnešnej dobe. Neprešli sme si serióznou diskusiou na tému „Negatívne dôsledky? Ako pre koho“. Naopak. Aj prispením toho vraj negatívneho pôsobenia sa znižuje chudoba vo svete, zvyšuje sa schopnosť sa vysporiadať s negatívnymi prírodnými udalosťami ….

Tí, ktorí sa stále odvolávajú na nejaký vedecký konsenzus napriek tomu, že súbor vyplnených predpovedí ohľadne dopadov na reálne životné podmienky je veľmi chudobný, temer úplne abstrahujú od racionálneho posúdenia (z môjho pohľadu základnej) otázky:

Čo je efektívnejšie? Venovať extrémne prostriedky do pokusov zastaviť prírodné zmeny, alebo naopak do prípravy a prispôsobovania sa dôsledkom? Z reálneho konania alarmistov to vyzerá tak, akoby za celú zmenu mohol len a práve človek. A tomuto ja už neverím. Presnejšie: prispôsobovať sa bude potrebné vždy. Zmena je život.

Alebo inak: nebudú skutoční popierači klimatickej zmeny na druhej strane barikády? Prečo vlastne toľko snahy o zachovanie „jedinej správnej“ klímy? Prečo toľko málo snahy sa zmieriť (prispôsobiť sa) sa zo zmenou ako takou? Ktorá prebiehala pred érou ľudí na Zemi, prebieha stále a s určitosťou môžeme povedať, že bude prebiehať aj potom, čo príroda ukončí svoj experiment s osídlením planéty vraj inteligentnými bytosťami.

Ponúkané riešenia v oblasti globálnej klimatickej zmeny sú temer výhradne realizovateľné na úrovni štátov. Pomocou brutálneho prerozdeľovania hodnôt, obmedzovania slobodného nakladania vlastným majetkom občanov. Takto by nás štát chcel ochrániť pre katastrofou. Ja si však, ako človek s ešte fungujúcou pamäťou pamätám tak, že ak boli v minulosti nejaké katastrofy z desiatkami miliónov zmarených životov, boli to práve štáty a ich štátne „vedecké“ ideológie (komunizmus, nacionálny socializmus), ktoré boli na strane vinníkov, či spúšťačov genocíd vlastného obyvateľstva. Skutočne mám veriť tomu, že ten istý mechanizmus, ktorý likvidoval svojich vlastných občanov v minulosti a likviduje občanov v rôznych oblastiach sveta dodnes, sa nejakým zázrakom zmenil na taký, čo bude občanov chrániť?

Parížska klimatická dohoda je politická dohoda medzi štátmi. Jej vypovedanie (neplnenie) zo strany USA vraj môže mať katastrofické dôsledky. Skutočne máte dojem, že veľké štáty dodržujú medzinárodné dohody? Napríklad fiškálnu dohodu v EÚ o maximách štátnych deficitov? Napríklad Schengenskú dohodu o ochrane vonkajších hraníc priestoru?

Čo je tak neracionálne a nevedecké na otázke: V čí prospech? Na Trumpovo oznámenie o odstúpení od klimatickej dohody reagoval okamžite odstúpením z jeho poradného zboru pán Elon Musk. Jeden z prijímateľov masívnych štátnych dotácií v rámci „riešenia“ klimatických zmien. Čo by mohlo znamenať odstúpenie USA od klimatickej dohody, keby to aj tak nebolo len politické divadielko? Niekto by Elonovi Muskovi bránil vyrábať a predávať elektromobily? Nie, akurát hrozí, že jeho firma nebude dostávať štedré dotácie aj z peňazí tých, čo by radšej jazdili na benzínovom aute. A elektrickým autám by sa vrátila ich benzínová konkurencia.

Pamätáte sa ešte na histériu okolo ropného zlomu? On ten zlom skutočne nastal, akurát sa to zlomilo na opačnú stranu. Ropa je dnes prebytkovou komoditou s tomu zodpovedajúcimi cenami. Áno, možno sa to stalo aj zásluhou brutálnej štátnej podpory pre „alternatívne“ energetické zdroje. Ale práve preto sa lacná ropa a benzín stali postrachom pre tých, čo si na alternatívnych energiách a pohonoch postavili svoj biznis plán. Vo významnej miere poháňaný aj klimatickou histériou, porovnateľnou len s histériou náboženskou.

Popieračom klimatických zmien je dnes označovaný aj ten, čo zmeny nepopiera, nepopiera ani istú mieru ľudskej zodpovednosti. Len by chcel diskutovať na férovom ihrisku, kde je povolené sa pýtať aj „nevhodné“ otázky. Kde je povolené žiadať nielen teoretické vedecké dokladovanie, ale aj praktickú zhodu minulých vedeckých predpovedí s dnešnou reálnou situáciou v oblasti negatívnych dopadov zmien. Lenže biznis, štátom výrazne dotovaný biznis nepustí. Objem prostriedkov, ktoré sú vďaka štátnemu prerozdeľovaniu klimabiznisu k dispozícií a miera rozbehnutej mediálnej manipulácie dnes skutočnú, vecnú a skutočne vedeckú diskusiu nepripustí. Vitajte v svete novodobého náboženstva, zaštiťujúceho sa „vedeckým“ prístupom.

Tibor Pospíšil

Článek vyšel na menejstatu.sk




KOMENTÁŘ:

Jarry
22. 6. 2017 19:25
Alternativní zdroje mají jednu výhodu. Nezávislost na zemích, co mají ropu.

Vložit komentář: